• Politický systém: parlamentná demokracia
• Ústavný systém: ústavná a zákonodarná moc (NR SR), výkonná moc (prezident SR a vláda SR), súdna moc (ústavný súd a súdy)
• Územnosprávne členenie:
  8 krajov (Bratislavský, Trnavský, Nitriansky, Trenčiansky, Žilinský, Banskobystrický, Prešovský, Košický)
  79 okresov
  138 miest
  2883 obcí
• Krajské mestá: Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Žilina, Banská Bystrica, Prešov, Košice
• Susedia: Česká republika, Poľská republika, Ukrajina, Maďarská republika, Rakúsko
• Hustota obyvateľstva: 109/km²
• Národnostné zloženie obyvateľstva: slovenská (85,8%), maďarská (9,7%), rómska (1,7%), česká (0,8%), rusínska, ukrajinská, ruská, nemecká, poľská a iné (2%)
• Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania: veriaci (84,1%) z toho:
  rímskokatolícke (68,9%), evanjelické a.v. (6,9%), gréckokatolícke (4,1%), reformovano kresťanské (2%), nezistené (2,2%), bez vyznania (13,7%)
• Členstvo v medzinárodných organizáciách: EU, NATO, OSN, UNESCO, OECD, OBSE, CERN, WHO, INTERPOL atď.
• Najvyšší vrch: Gerlachovský štít - 2 655 m
• Najdlhšia rieka: Váh - 378 km

HISTÓRIA

         Na území Slovenskej republiky sa od najstarších čias križovali obchodné cesty, ktorými kupci putovali zo severu Európy na juh, až na ázijské pobrežie Stredozemného mora. To prinášalo úžitok, ale aj zvýšené ohrozenie v období vojen všetkým, čo pozdĺž týchto ciest žili. V 6. storočí sa tu usadili západoslovanské kmene a v 9. storočí vytvorili Veľkomoravskú ríšu. Po jej zániku žili Slováci v uhorskom štáte. V roku 1918 vytvorili spoločne s Čechmi jeden štátny celok. V Československej republike takto žili oba národy spolu (s výnimkou obdobia 1939-1945) celých 74 rokov a roku 1993 vytvorili dva samostatné štátne útvary - Českú republiku a Slovenskú republiku.

POLOHA

         Slovensko je vnútrozemský štát a leží v strednej Európe. Svojou rozlohou nepatrí k veľkým štátom. Má podobnú rozlohu ako Švajčiarsko, Dánsko alebo Holandsko. Nevýhodu vnútrozemského štátu zmierňuje rieka Dunaj, ktorá spája Slovensko s Čiernym morom. Najsevernejšou obcou je Oravská Polhora, najjužnejšou Patince, najvýchodnejšou Nová Sedlica a najzápadnejšou Záhorská Ves. Slovenská republika hraničí na východe s Ukrajinou, na severe s Poľskom, na západe s Českou republikou a Rakúskom a na juhu s Maďarskom.

RELIÉF

         Územie Slovenska je tvorené klenbou Západných Karpát, ktoré zaberajú jeho podstatnú časť. Menšiu časť východného Slovenska tvoria Východné Karpaty. Západných a Východných Karpát sa dotýkajú tri nížiny. Záhorská na západe, Podunajská na juhu a Východoslovenská na juhovýchode Slovenska. Turisticky najpríťažlivejšie pohoria ako Malé Karpaty, Strážovské Vrchy, Malá a Veľká Fatra, Nízke a Vysoké Tatry sú budované žulami a kryštalickými bridlicami a dosahujú najväčšie nadmorské výšky (Gerlachovský štít 2 655 m, Ďumbier 2 043 m, Kriváň 2 494 m). Najvyššie časti pohorí vymodeloval ľadovec a dnes tvoria nádherný celok s ľadovcovými dolinami, plesami, vodopádmi a štítmi. Vo vápencoch a dolomitoch jadrových pohorí sa vyvinuli rôzne formy povrchového a podpovrchového krasu (Slovenský kras, Slovenský raj, Muránska planina). Sopečné pohoria sa nachádzajú v južnejších častiach krajiny (Poľana, Kremnické a Štiavnické vrchy, Slánske vrchy).

PODNEBIE

         Podnebie Slovenska je kontinentálne, s typickým striedaním štyroch ročných období. V letných obdobiach vďaka vysokým priemerným teplotám a rozšírenému výskytu vodných plôch a termálnych prameňov sa vytvárajú v tejto oblasti vynikajúce podmienky na letnú rekreáciu. V zime je priemerný počet dní so snehovou prikrývkou v nížinách 50 a vo vysokých polohách 100 až 200, čo vytvára priaznivé podmienky pre zimné športy a turistiku.

VODSTVO

         Najväčšia rieka, ktorá cez Slovensko preteká je Dunaj. Preteká len na krátkom úseku 172 km a tvorí štátnu hranicu s Maďarskom. Najdlhšou slovenskou riekou je Váh. Na jazerá a močiare je krajina chudobná. Najviac jazier je ľadovcového pôvodu, z nich takmer všetky sú vo Vysokých Tatrách. Väčší hospodársky a rekreačný význam majú umelé vodné nádrže. Okrem priehrad (Oravská priehrada, Zemplínska šírava, Liptovská Mara) sú významnými strediskami rekreácie aj tzv. tajchy, ktoré boli vybudované v 16. storočí v okolí Banskej Štiavnice v súvislosti v banskou činnosťou. Krajina je bohatá na minerálne pramene, z ktorých mnohé sú termálne, s balneologickými účinkami. Široká sieť a výdatnosť týchto prameňov umožnila vybudovať svetoznáme kúpele v Piešťanoch, Trenčianskych Tepliciach, Bardejove, Sklenných Tepliciach, Bojniciach, Kováčovej, Sliači...

FAUNA A FLÓRA

         Slovensko patrí k najlesnatejším krajinám Európy. Krajina je floristicky a faunisticky veľmi bohatá. Vyskytuje sa tu okolo 2 400 druhov rastlín a oveľa viac druhov rias, húb, machov a lišajníkov. Niektoré druhy sa vyvinuli a zachovali len na Slovensku, napr. poniklec slovenský, iskerník karpatský, stračia nôžka a iné. Fauna Slovenska je takisto mimoriadne pestrá. Žije tu vyše 40 000 živočíšnych druhov. V lese môžete stretnúť diviaka, jeleniu a srnčiu zver, medveďa, vlka a iné druhy. Vodné toky, jazerá a rybníky sa intenzívne využívajú na chov rýb - kapor, pstruh. Mnohé rastliny a živočíchy sú chránené a pre ich zachovanie majú veľký význam národné parky (Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry...), chránené krajinné oblasti a štátne prírodné rezervácie. Na Slovensku je celkom 724 chránených území s rozlohou 9 200 km².

HOSPODÁRSTVO

         Rozhodujúcim odvetvím národného hospodárstva je priemysel. Na Slovensku prevažuje strojársky priemysel s najväčším sústredením na Považí a v Bratislave. Na druhom mieste je chemicko-gumárenský priemysel, koncentrovaný najmä do Bratislavy. Dôležitú úlohu zohráva hutnícky priemysel sústredený v Košiciach a v Žiari nad Hronom. Potravinársky priemysel sa nachádza v každom okrese Slovenska. V poľnohospodárstve prevláda živočíšna výroba nad rastlinnou. Najrozšírenejší je chov hydiny, ošípaných, hovädzieho dobytka a oviec. V rastlinnej výrobe dominuje v nížinách pestovanie obilnín, kukurice, krmovín a cukrovej repy, zatiaľ čo vo vyšších polohách sa pestujú vo väčšej miere zemiaky. Žiaľ, v porovnaní s vyspelými európskymi štátmi, výrazne zaostáva rozvoj služieb. Súčasnosť však naznačuje zvyšovanie zamestnanosti obyvateľstva v nevýrobnej sfére, čo bude mať nesporne priaznivý dopad i na rozvoj cestovného ruchu.

DOPRAVA

         Základom dopravnej siete Slovenska sú dopravné cestné a železničné spojenia. Riečna doprava zatiaľ nemá taký význam ako v mnohých hospodársky vyspelých štátoch, avšak jej postavenie neobyčajne silnie. Predovšetkým dunajská vodná cesta získava na význame v súvislosti s otvorením spojenia Rýn - Mohan - Dunaj a vybudovaním vodného diela Gabčíkovo. Letecká doprava je najmladším odvetvím. Slovensko má k dispozícii štyri letiská s pravidelnou alebo sezónnou dopravou: Bratislava, Košice, Poprad a Sliač. Atraktívne z hľadiska cestovného ruchu sú pozemné a visuté lanovky. Pozemné lanovky majú svoju tradíciu v oblasti Vysokých Tatier. Kabínkové a sedačkové lanovky sú rozšírené v zimných lyžiarskych a rekreačných centrách.

CESTOVNÝ RUCH A SLUŽBY

         Všestranná krása, pôvab a rôznotvárnosť krajiny doplnená priaznivými klimatickými a biogeografickými podmienkami, bohatstvom kultúrno-historických pamätihodností a pestrým folkloristickým obrazom priťahuje ročne stále viac a viac návštevníkov. Návštevnosť Slovenska sa sústreďuje hlavne do oblastí Vysokých a Nízkych Tatier, Liptova, Spiša, Oravy, Bratislavy a Košíc. Osobitnú skupinu navštevovaných miest tvoria kúpeľné mestá vďaka liečivým účinkom geotermálnych vôd, materiálnotechnickej vybavenosti a príjemnému prostrediu.